Enzýmy a plnohodnotná strava - 1.časť

Pri predstave plnohodnotnejšej stravy myslí väčšina ľudí najskôr na menej kalórií, viac vitamínov, možno tiež ešte na minerálne soli, stopové prvky a balastné látky, ale takmer nikdy na enzýmy. Zdá sa to byť zbytočné, pretože všetky živé bunky zdravého tela samy produkujú enzýmy, ktoré sú pre život nevyhnutné. Platí to aj pre zvieratá a rastliny.

Telesná produkcia enzýmov síce vystačí, aby boli pokryté základné potreby, ale k účinnej prevencii pred zdravotnými problémami nestačí. To ani príroda nezamýšľala, pretože v rastlinnej strave máme za týmto účelom k dispozícii ďalšie enzýmy. Zároveň s inými životne dôležitými vitálnymi látkami by ich mal byť každý deň dostatok v jedle.

Civilizačné jedlo - kalorická a nepostačujúca strava

Rady vedcov týkajúce sa stravovania majú niekedy podivný charakter. Čo bolo ešte včera dovolené, môže už dnes platiť za zdraviu škodlivé a zajtra byť opäť doporučenia hodné. Často nevládne zhoda ani v radoch odborníkov.

V jednom aspekte sú ale všetci zajedno: dnešné bežné jedlo sa vyznačuje prebytočnými kalóriami a súčasne nedostatkom vitálnych látok. To vedie k paradoxu, že príslušníci priemyselne vyspelých národov trpia aj napriek nadváhe a rôznorodej potravinovej ponuke príznakmi nedostatku.
Systémy sebazáchovy, ktorými nás príroda vybavila, tento stav nedokážu odstrániť. Preto musia udržiavať funkcie životne dôležitých orgánov na úkor tých menej dôležitých. Tým vzniká stav polozdravia, ktorý označil stravovací reformátor profesor Werner Kollath ako "mezotrofiu". Môže trvať roky až desaťročia bez jednoznačných príznakov, obmedzuje ale, čím ďalej tým viac, výkonnosť a vytvára predpoklady pre rôzne choroby. Mezotrofia zodpovedá priemernému stavu stravovania veľkej časti civilizovaného sveta.

Dnes bežnému jedlu chýbajú predovšetkým vitamíny (najmä skupiny B), minerálne soli a stopové prvky (hlavne jód a horčík), balastné látky a enzýmy. Namiesto toho obsahuje veľa denaturovaných, prázdnych nosičov kalórií (ako obilninové produkty, priemyselný cukor),varené jedlá, živočíšne bielkoviny a tuky. Táto nesprávna, často prehnane kalorická strava hrá istú úlohu pri vzniku takmer všetkých chorôb, pretože sa týka celého organizmu a oslabuje okrem iného jeho obranné regulácie. Ako priamy rizikový faktor prispieva civilizačná strava predovšetkým k ochoreniam krvného obehu a tráviaceho systému rovnako ako k poruchám metabolizmu. A to sú oblasti, kde záleží okrem iného na dostatočnom zásobení enzýmami.

Nikdy sa však nemôžeme na problém nedostatočného zásobenia enzýmami pozerať izolovane. Ako už bolo vysvetlené skôr, môže veľa enzýmov fungovať až keď sa spoja s vitamínmi, minerálnymi látkami alebo stopovými prvkami. Ich zásoba musí byť teda tiež dostatočná, inak sa jednotlivé nedostatky navzájom podporia a situácia sa ešte zhorší. Preto nestačí sledovať v potrave len množstvo enzýmov.

Vyvážená strava musí obsahovať predovšetkým vitálne látky v správnom vzájomnom pomere. Až potom môže predchádzať chorobám. Našťastie to možno dosiahnuť relatívne jednoducho, pretože surová strava obsahuje popri enzýmoch tiež iné vitálne látky. Bez plnohodnotnej stravy, ktorú je možné pri chorobe doplniť liekmi obsahujúcimi vitamíny, minerálne soli a stopové prvky, nedosiahne často ani enzymatická liečba požadované výsledky.

Surová strava bohatá na enzýmy

Chlad síce enzýmy deaktivuje, ale nezničí. Podstatne citlivejšie reagujú na zahriatie. To začína už pri teplote okolo 40 ºC. Túto vlastnosť majú enzýmy spoločnú aj s niektorými vitamínmi (napr. vitamínom C). Varené jedlo už teda neobsahuje žiadne biokatalyzátory. Preto sa tiež označuje ako "mŕtva potrava". A pretože v civilizačných stravovacích návykoch podiel vareného jedla zďaleka prevažuje, je nimi nedostatok enzýmov a vitálnych látok priamo predprogramovaný.

Existuje len jediné východisko, a to "zelený list" pred každým jedlom. Požadoval ho už pred dobrými sto rokmi Bircher-Bener a iní reformátori v oblasti výživy. Len surová strava dodá organizmu dostatok enzýmov, vitamínov, minerálnych solí, stopových prvkov a balastných látok pre zdravý život.
Ako jediná strava síce na dlhšiu dobu nevystačí, ale ako prílohy by mali byť zelenina, šaláty, ovocie a obilniny vo vyváženej forme každopádne podávané pred každým jedlom. Celozrnná obilninová strava, ako napríklad Bircherove müsli alebo čerstvá obilninová kaša, dokážu taktiež plnohodnotne nahradiť celé hlavné jedlo. Pri určitých ochoreniach môže byť surová strava lekárom nariadená aj na dlhšiu dobu ako liečebný prostriedok.

Zvyčajne postačí, keď 30 - 50 % denného jedla tvorí surová strava. Ale kto zje dostatok rastlinného jedla a ovocia, ten sa tiež ešte automaticky nestravuje zdravo. Výber potravín a ich príprava musia spĺňať určité požiadavky, a okrem toho záleží na pestrom zložení surovej stravy. Na tomto mieste sa ale môžeme dotknúť len tých najdôležitejších otázok.

V podstate by sa mali vo vyváženej kombinácii každý deň jesť surové šaláty, ovocie, listová a koreňová zelenina. Týmto spôsobom má telo zaistené dostatočné množstvo všetkých vitálnych látok. Ten, kto zje vždy len niekoľko listov zeleného šalátu a k tomu jablko, sa stále ešte plnohodnotne nestravuje. Žiadna rastlina či ovocie neobsahuje všetky potrebné látky. Okrem toho je to nudné a môže to rýchlo viesť k návratu k starým stravovacím návykom.

Podľa možností by mali všetky rastlinné potraviny pochádzať z ekologického hospodárstva, to znamená od výrobcu, ktorý určite nepoužíva chemické hnojivá alebo postreky. Naša potrava by mala zostať taká prírodná, ako je to len možné. Táto požiadavka môže byť splnená len ekologickým spôsobom poľnohospodárskej produkcie. Lenže dnes už zrejme nie je možné získať úplne nezávadné potraviny. Znečistenie ovzdušia neušetrí ani poľnohospodárske plochy obrábané podľa prírodných zásad. Keď už ale nemôžeme úplne uniknúť škodlivým látkam vo vode a vo vzduchu, mali by sme sa aspoň pokúsiť udržať mieru zaťaženia týmito jedmi tak nízko, ako je to len možné. A ekologické hospodárstvo preto ponúka tú najlepšiu záruku.