Zdravie máme na tanieri - listová zelenina

Šalát hlávkový
Lactuca sativa var. capitata
Čeľaď: hviezdicovité / Asteraceae
Odpradávna sa šalát pestoval v Perzii a južnej Európe. Neskôr sa dostal do strednej Európy a nakoniec do Severnej Ameriky. Dnes je rozšírený v celom miernom pásme a pestuje sa v množstve odrôd, ktoré sú si po stránke využitia pre liečebné účely rovnocenné. Odporučené množstvo je minimálne 1,5 kg. Spotrebu šalátu dnes z 50% kryjú drobní pestovatelia, pretože jeho pestovanie vo veľkom je obmedzené značným podielom ručnej práce.

Šalát obsahuje rad vitamínov a minerálnych látok, aj keď ich obsah je pomerne nízky. Z vitamínov je obsiahnutý vitamín B1, B2, B6, C, E, karotény, niacín, kyselina listová, kyselina pantotenová a biotín. Z minerálnych látok je nutné vymenovať predovšetkým železo, vápnik, sodík, draslík, horčík, fosfor, síru, mangán, meď, zinok, jód, chróm, selén a nikel. Ďalšou významnou látkou je lactucín.

Prednosťou šalátu je, že je zásaditý a má malé množstvo využiteľnej energie. To znamená, že je neodmysliteľnou súčasťou redukčných diét a vhodnou zeleninou pre diabetikov, chorých na reumu a dnu. Vďaka obsahu lactucínu je taktiež vhodným prostriedkom pri stresoch a nervovom podráždení, ale aj nespavosti a na tlmenie bolesti. V kozmetike sa odvar používa na umývanie a čistenie pórovitej pleti.

Hlavné uplatnenie nachádza šalát v kuchyni, a to jedine surový. Nedá sa sušiť ani tepelne upravovať.


Špenát siaty
Spinacia oleracea
Čeľaď: merlíkovité / Chenopodiaceae

Doma je na území dnešného Iránu. Odtiaľ prenikol do Indie a arabských krajín. K nám prišiel v 16. storočí a trvalo približne jedno storočie, než sa stal bežnejšie pestovanou zeleninou. Konzumuje sa čerstvý, alebo sa konzervuje spracovaním na pretlak a zmrazením.

O špenáte sa traduje, že obsahuje veľké množstvo železa. V skutočnosti ho však obsahuje 2,2 mg na 100 g. Táto chyba vznikla pri prvých analýzach jeho chemického zloženia, kde bola omylom o jedno miesto posunutá desatinná čiarka, čím bol umelo zvýšený obsah železa desaťnásobne. Chyba bola síce neskôr odhalená, avšak fáma o vysokom obsahu železa pretrvala do dnešných dňoch. Z ďalších minerálnych látok je nutné menovať sodík, draslík, vápnik, horčík, mangán, meď, zinok, fosfor, síru a v inej zelenine pomerne vzácny jód. Z vitamínov nachádzame značné množstvo karoténu, vitamíny skupiny B, vitamín C, E, K, PP a H. Ďalej obsahuje značné množstvo chlorofylu a kyselinu šťavelovú.

Špenát je nazývaný kráľovnou zeleniny? a to celkom oprávnene, pretože sa javí ako vynikajúci prostriedok v prevencii proti rakovine pľúc, ale aj hrubého čreva, konečníka, žalúdku, prostaty, hrtanu, hltanu a krčku maternice. Okrem toho sa môže podávať aj pri všetkých stavoch chudokrvnosti, srdcových a krvných chorobách, ľadvinových poruchách, pri stavoch zníženej vitality a celkovej slabosti. Znižuje taktiež aj hladinu cholesterolu v krvi. Vzhľadom k vysokému obsahu kyseliny šťavelovej by špenát nemali konzumovať ľudia trpiaci oxylátovými žlčníkovými a ľadvinovými kameňmi, reumou a dnou, ani veľmi malé deti.