Zázrak menom enzýmy

Čo vlastne enzýmy sú a akú majú funkciu? Enzýmy sú veľmi špeciálne bielkoviny, ktoré sa skladajú z bielkovinovej časti a spolupôsobiaceho nebielkovinového koenzýmu. V zložení koenzýmu sa môžu nájsť rôzne vitamíny. Dnes už vieme, že medzi enzýmami a vitamínmi existuje úzke spoločenstvo. Vitamíny sú nepostrádateľné pre budovanie väčšiny enzýmov. Pri nedostatku vitamínov dochádza k vážnym poruchám v činnosti enzymatických sústav, čo vedie k narušeniu premeny uhľovodíkov, bielkovín a tukov.

Enzýmy sú zvláštne fermenty obsahujúce iskru života. Podmieňujú vegetatívny život vo všetkých rastlinných a živočíšnych bunkách. Existujú nespočetné druhy enzýmov. Práve oni charakterizujú nielen každý rastlinný alebo živočíšny druh, ale každej živej bytosti dávajú zvláštnu individualitu, obnovujú jej orgány a udržujú ich v činnosti. Bez enzýmov neexistuje žiadne delenie buniek, žiadny rast a žiadne rozmnožovanie. Oni sú súčasne správcami i vykonávateľmi, ktorých stvoriteľ vložil do každej živej bytosti. Oni riadia zložité chemické procesy v každej bunke, v každom jednotlivom orgáne človeka, zvieraťa a rastliny, presne tak, ako keby mysleli. Bez nich by štiepenie a zlučovanie látok vôbec neprebehlo. Určujú smery zložitých chemických reakcií.

V ľudskom tele existujú dva druhy enzýmov: endogény – fermenty, ktoré sa vytvárajú tráviacimi žľazami a usmerňujú procesy trávenia. Vlastné enzýmy o ktorých v našej štúdii hovoríme, sú exogény. V našom tele riadia a prevádzajú najzložitejšie úkony a hlavne v bunkách zaisťujú látkovú premenu. Z toho vyplýva mimoriadny význam uvedených enzýmov na naše zdravie. V tele plnia omnoho dôležitejšie poslanie ako pre nás životne dôležité vitamíny, ktoré zastávajú funkciu pomocných látok enzýmov a sú ich poslíčkami. V protiklade k tráviacim fermentom nemôže naše telo tieto enzýmy – exogény – vytvárať samé. Musia byť dodané zvonka, teda prostredníctvom správnej výživy.

Rovnako ako vitamíny všetku tú žiariacu silu a krásu, ktorú zmienené enzýmy predtým vytvorili v mladej rastúcej rastline alebo zelenine, či v prekrásne zafarbenom ovocí, darujú nám. Pokiaľ sme ich však zjedli surové. Následne cirkulujú v našich vlastných bunkách a priaznivo ovplyvňujú naše zdravie. Toto múdre ustanovenie enzýmovej výživy platí ako prírodný zákon. Vniknutie uvedených enzýmov do našich buniek a spojenie sa s nimi môže byť prirovnané k svadbe (exogamia). Stávajú sa pánmi domu a obstarávajú rozmnožovanie buniek. Sú veľmi prospešné. Títo živí správcovia – mysliace tvory – potom ako inteligentní chemici vládnu v ľadvinách a kožných žľazách. Starajú sa o to, aby bunky boli zdravé, aby krv bola riadne prečisťovaná atď. Tak by sme v popise ich zložitej práce mohli pokračovať.

Čím viac čerstvých, vysokoaktívnych enzýmov (zo surovej stravy) naše telo prijíma, tým väčší je príliv nového života do tela a tým viac tieto enzýmy podporujú tvorbu nových zdravých buniek. To znamená väčší energetický potenciál, väčšiu vytrvalosť, väčšiu obranyschopnosť voči chorobám a rovnako aj väčšiu krásu, správnosť funkcií žliaz a tým aj dobrú reguláciu telesnej hmotnosti, dokonalú očistu krvi a bunkových tkanív od všetkých druhov chorôb a odpadov (jedov) a teda lepšiu možnosť predchádzať vzniku žlčníkových alebo ľadvinových kameňov, kôrnateniu tepien, srdečných chorôb, zápalových, vredových, zhubných, reumatických alebo invekčných a mnohých iných chorôb.

Ak enzýmy dokážu čistiť a liečiť, tým skôr nás ochránia pred vymenovanými neduhmi. Hlavne čo sa týka starnutia a problémov starších ľudí. Čím je človek mladší, tým je jeho telo na enzýmy bohatšie. Pri starnutí enzýmov ubúda a zákonite tiež ubúda životných síl. Z toho vyplýva, že starší ľudia potrebujú hlavne jedlá bohaté na enzýmy. Tými je jedine surová prirodzená strava. Týmto spôsobom si uchovajú dostatok vitálnych síl, zdravia a životného optimizmu i vo vyššom veku.

Najbohatšie na enzýmy sú zo surovej stravy pšeničné klíčky alebo iné klíčiace semená, mladá zelenina, zeleninové šťavy a zrelé ovocie. Materské mlieko v prvých dňoch obsahuje päťkrát viac enzýmov ako neskôr. Je to múdre usporiadanie pre obdobie, kedy novorodenec potrebuje mimoriadny prídel životných síl. Zistilo sa, že v bunke je asi pol miliardy bielkovinových enzýmových molekúl, ktoré vytvárajú sústavu asi niekoľkých tisícov enzýmov, ktoré v telesných bunkách a orgánoch regulujú niekoľko tisíc chemických premien. V dôsledku nedostatku enzýmov sa najhoršie zhodnocujú výživné soli ako kalcium, fosfor, síra, železo, horčík a mnoho iných. Následkom sú choroby.

Chemici tvrdia, že varením sa žiadne výživné soli (minerály) nezničia. Majú síce pravdu, ale čo po varení chýba, sú práve životne dôležité enzýmy, ktoré sú organicky spojené soľou. Bez príslušných enzýmov nemôžu byť výživné soli v telesných bunkách správne premenené. Sú znehodnotené a tvoria nebezpečné nánosy. Organické výživné soli sa tak stávajú anorganickými. Teda tým čo bolo v procese fotosyntézy vytvorené slnečným lúčom. Neústrojné – anorganické minerály sa menia na ústrojné – organické. Ľudskému organizmu prispôsobené a ušľachtilé sa varením úplne znehodnotia. Enzýmy sú zničené a bázické – zásadité látky sa stávajú kyselinotvornými. Najväčším nepriateľom života a prírody je vysoká teplota.

Nesmieme zabudnúť, že iba život môže plodiť a udržovať ďalší život. Anorganické znamená, že to nepochádza zo žiadnej živej rastliny. Ale naše telo potrebuje práve ušľachtilé, živé organické minerály, ktoré sa nachádzajú v čerstvých rastlinných, zelenine, obilí, surovom mlieku, v čerstvom ovocí a podobne. Americký lekár Dr. Henry Bieler vznik organických minerálov vysvetľuje nasledovne: „V humusovitej pôde našej záhradky je mnoho anorganických minerálov. Dažďom a vlhkom sú rozpúšťané. Korene rastlín ich pohlcujú a stopkou alebo kmeňom a vetvami vedú k zeleným listom, aby tieto stále ešte mŕtve minerálne látky boli vystavené slnečnému svetlu. A práve teraz sa odohráva to pozoruhodné! Slnečný lúč a svetlo tieto anorganické minerálne látky oživujú a prostredníctvom fotosyntézy menia na minerálie živé – organické, ktoré sa vďaka tomuto oživujúcemu procesu stávajú prijateľné a vlastné človeku i zvieratám. Predstavujú esenciu života a sú jeho nositeľmi. Sú to takzvané elektrolyty alebo ionty. V spojení s enzýmami plnia životne dôležité riadiace funkcie. Je zrejmé, že tieto organické – ústrojné minerálne látky môžeme získať len a len z rastlinnej surovej prirodzenej potravy, nezasiahnutej vysokou teplotou. Všetko ostatné je anorganické a telu neslúži. A čo mu neslúži, to ho zaťažuje.“