Vytlačiť
Kategória: Zaujímavosti

Výživa podľa piatich elementov

Povedali by ste, že pomaranče a kiwi, ktoré jete v zime kvôli svojmu zdraviu, Vašu imunitu v skutočnosti oslabujú? Povedali by ste, že údajne tak zdravé banány môžu spôsobiť únavu, nesústredenosť a zahlienenie priedušiek, zvlášť u malých detí? Povedali by ste, že jogurt a odtučnený tvaroh Vám sotva môžu pomôcť schudnúť?

To sú pre mnohých ešte i dnes senzačné novinky, ktoré snáď povedú k tomu, že ich úsilie o väčšiu vitalitu, stabilné zdravie a lepšiu postavu konečne prinesie vysnené ovocie.
Že by zase nejaká nová zdravotná diéta? Nie, stravovanie podľa piatich elementov nie je diéta v bežnom slova zmysle. Ani nebola vymyslená v laboratóriách stravovacích teoretikov. Čerpá z tisíc rokov starého pokladu – zo skúsenosti tradičnej čínskej medicíny, ktorej princípy sú v Číne dodnes s úspechom využívané v nezmenenej podobe v kuchyniach, reštauráciách a nemocniciach.

Napriek tomu tu na Západe pôsobí ako nová a priekopnícka:

- pre všetkých, ktorí sa už o zdravý a vedomý prístup k stravovaniu snažili, ale vždy opätovne narazili na hranice rozličných stravovacích spôsobov;
- pre vedecky zameraných jedincov, ktorí až doteraz verili, že vitalita, výkonnosť a zdravie môžu byť dosiahnuté predovšetkým zabezpečením jednotlivých substancií, ako sú minerály, vitamíny, enzýmy, atď.;
- pre optimistických a komunikatívnych jedincov, ktorí by chceli vedieť, ako môžu na druhý deň kompenzovať prílišnú hojnosť jedla doma alebo výdatný obed či večeru v reštaurácii;
- pre veľmi vyťažených, ktorí môžu podľa piatich elementov variť, bez toho, aby na to museli vynakladať príliš mnoho času alebo si podľa tohto systému môžu voliť menu v akejkoľvek reštaurácii;
- pre všetkých, ktorí hľadajú nový a celostný stravovací systém, bez toho, aby museli ihneď hodiť cez palubu všetky svoje doterajšie stravovacie návyky.

Stravovanie podľa piatich elementov razí nové cesty. Do popredia stavia energetické pôsobenie potravín a ukazuje, ako možno cielene ovplyvňovať telesné a duševné aktivity, pocity, rovnako ako prístup k sebe samému a k ostatným.

V čínskej náuke o stravovaní neexistujú žiadne rigídne zákazy. Vaše stravovacie návyky sa menia jednoducho tým, že viac jete. Logickosť systému piatich elementov umožňuje hlbšie pochopenie jednostranných, zdraviu škodlivých stravovacích a životných zvyklostí a otvára nové cesty k dobrému pocitu a radosti zo života. Zdravie, kvalita života, výkonnosť a spokojné vzťahy nie sú náhodné. Sú omnoho častejšie výsledkom vlastného konania, láskavého prístupu k okoliu a v neposlednom rade rozumného stravovania. Dve kúzelné slovíčka rozumného stravovania znejú: pôžitok a stráviteľnosť.

Čínska filozofia dlhého života

Márny pokus získať z nepravej matérie pravé zlato je len jedným z príkladov snahy o technický pokrok na Západe, ktorá rozhodujúcim spôsobom formovala vývoj našej civilizácie. V Číne to bola snaha o nesmrteľnosť alebo aspoň o skutočne dlhý život, ktorá priniesla hojnosť kultúrnych vymožeností, medzi nimi aj TCM a jej dietetiku. Za tento vývoj môže Čína poďakovať taoizmu, ktorý svoje znalosti čerpal z pozorovania prírody a z porozumenia kozmickým súvislostiam.

Jednu z hlavných tém taoizmu tvorí náuka o zmenách. Tá uvádza, že v celom kozme neexistuje statický stav; všetko je stále v pohybe. Ak sa nám zdá nejaký stav statický, jedná sa len o to, že proces vzniku či zániku prebieha tak pomaly, že ho nemôžeme vnímať. Ak by sme pozorovali pár rokov nejaký kameň alebo pohorie, javili by sa nám statickými, pretože by nedošlo k žiadnej viditeľnej zmene. Nejakú zmenu by sme zreteľne zaznamenali až po omnoho dlhšom čase, z čoho vyplýva, že príroda má celkom iné poňatie času ako my.

My ľudia takisto podliehame stálemu procesu zmien a čo prinesie budúcnosť, je v podstate neisté. Aby unikli tejto existenčnej neistote, skúsili ľudia určiť zákonitosti, podľa ktorých dochádza k zmenám. Ak chápeme, akým spôsobom k zmenám dochádza, možno ich predvídať, vykalkulovať, čím strácajú moment prekvapenia. Strach z neistoty je v ľudskom bytí dôležitým motorom, ktorý tvorí filozofiu, náboženstvo, kultúru a technický pokrok.

Taoizmus vzniklo v Číne ako následok túžby spasiť sa pred hrôzami ľudského bytia – pred nešťastím, chorobou a smrťou. Rozvoj múdrosti a poznania pôvodu bytia, to boli ciele žiakov taoistického majstra Lao-c´. Po dlhý čas museli byť prevádzané duševné cvičenia k dosiahnutiu veľkej duševnej zrelosti, o ktorú sa títo ľudia snažili. Znovuzrodeniu bol prisudzovaný menší význam ako v buddhizme, ktorý sa v Číne objavil až päťsto rokov po Kristovi. Najvyšším cieľom taoizmu bolo dosiahnuť nesmrteľnosť alebo aspoň vysoký vek. Tomuto zámeru boli podriadené všetky ďalšie potreby. Pôvodne slúžila snaha o dlhý život nadriadenému cieľu – práci na osvietení. Postupom času si však filozofia dlhého života vytvorila svoju vlastnú dynamiku. Osvietenie ustúpilo do pozadia. Dosiahnutie vysokého veku v plnom zdraví sa stalo účelom samo o sebe, stalo sa utkvelou predstavou Číňanov, dôkazom čoho sú nespočetné zdravotné cvičenia meditatívneho a liečebno-gymnastického charakteru. Jednou z najznámejších metód je tchaj-ťi-čchüan. Ostatné terapeutické prostriedky TCM ako akupunktúra, bylinná a stravovacia terapia a predovšetkým diagnostika boli týmto vývojom rozhodujúcou mierou ovplyvnené. Myšlienka dlhého života kládla vysoké nároky na diagnostické schopnosti lekárov. Cieľom bolo nedopustiť, aby k vzniku ochorenia vôbec došlo. To však ide ruku v ruke s rozsiahlymi vedomosťami o príčinách chorôb.

Lekárske vedomosti a skúsenosti sa dedily z generácie na generáciu a boli strážené ako poklad. Táto tradícia, dôsledok politickej a sociálnej štruktúry Číny, podporovala síce to, že do náuky neboli pridávané cudzie prvky a že sa predávala z generácie na generáciu, ale lekárskemu zabezpečeniu celého národa neposlúžila.

Prevencia, najvyšší zákon TCM, vyžaduje veľkú zručnosť, čo sa týka včasného rozpoznania procesu ochorenia. Ešte dnes dokáže lekárska diagnostika rozpoznať choroby, či lepšie povedané, nerovnováhy, skôr, než sa vôbec objavia vážne príznaky. Nahmataním pulzu na zápästí na šiestich rôznych miestach v dvoch rovinách možno presne stanoviť diagnózu dvanástich orgánov a celkovej konštitúcie človeka. Presné posúdenie jazyka – farby, tvaru, vlhkosti a pohyblivosti, takisto farby a druhu povlaku – je ďalším významným diagnostickým prostriedkom. Aby bol celkový obraz úplný, kladú sa pacientovi otázky a diagnostikuje sa tvár i celé telo. Toto je praktický postup, ktorý predchádza naordinovaniu terapeutických stravovacích rád pre prevenciu alebo odstránenie ochorení.

Včasné rozpoznanie chorobných zmien však predpokladá ešte niečo iné: iný uhol pohľadu. Žalúdok nie je chorý až vtedy, keď bolí. Než začnú bolesti žalúdka, prebieha proces ochorenia už roky. Než dôjde k infarktu, trpí dotyčný dlhý čas obtiažami ako napr. poruchami spánku či vnútorným nepokojom, ktoré zreteľne poukazujú na ochorenie srdca. 60% nemeckého obyvateľstva sa sťažuje na poruchy spánku, vnútorný nepokoj, nevoľnosť, zápchu, nadváhu, únavu, nesústredenosť a iné, takzvané funkčné poruchy. Na všetky tieto problémy existujú tabletky. O skutočnú príčinu ťažkostí sa sotva kto zaujíma a súvislosť medzi počiatočným banálnym príznakom a neskoršou závažnou chorobou väčšinou nie je rozpoznaná. Tradičná čínska diagnostika nerobí v tohto ohľade žiadne zázraky, pýta sa len na pôvod obtiaží a hľadá súvislosti. Aby tieto súvislosti mohli byť pochopené, je dôležité osvetliť si čínsky spôsob posudzovania ľudského tela.