Prirodzený výber potravín pre človeka

Človek je súčasťou kolobehu látok, to znamená aj súčasťou výživových, potravných reťazcov. Hoci žije na vrchole vývojových foriem existencie živej hmoty, je neobyčajne závislý od charakteru výživy, jej kvality, hygieny, jej konzumovania. Jeho vývoj bol a je úzko zviazaný s výživou, ktorá bola až do predcivilizačného obdobia prirodzená. Vnášanie umelých prvkov do výživy spôsobilo niektoré kladné, ale aj niektoré záporné vplyvy na človeka. Vznikajú tzv. civilizačné choroby, ktoré sú spojené so zvýšenou chorobnosťou určitej skupiny ľudí, so zvyšovaním neplodnosti, straty sociálnej orientácie, rozširovania sa skupiny závislých ľudí a iných degradačných javov.

Z týchto dôvodov sa výžive venuje na začiatku tretieho tisícročia mimoriadna pozornosť. Prehodnocujú sa staré hypotézy a teórie o správnej výžive a vypracúvajú sa nové predstavy o výžive človeka na prahu tretieho tisícročia. Kriticky sú hodnotené najmä predstavy o bohatej výžive, založenej na teórii vyššej kvality živočíšnych bielkovín, ale aj o racionálnej výžive, založenej na predstave ešte nutného, teda minimálneho množstva živočíšnych bielkovín a ich náhrady rastlinnými ako racionálneho prvku výživy. Kým na "západe" sa propagovala bohatá výživa s vysokým podielom bielkovín a tukov, najmä živočíšnych, v bývalých socialistických krajinách sa propagovala "racionálna" výživa, ktorá bola motivovaná ekonomickými a zdravotnými hľadiskami.

Prvým predpokladom úspechu vo výžive človeka je zvyšovanie úrovne poznatkov každého človeka o výžive, svojej výžive. Bez toho nie je možné dosiahnuť osobnú zainteresovanosť na správnej výžive, keď človek nemá žiadne vedomosti o tom, aká výživa je pre neho optimálna. Zistilo sa, že viac ako 90% ľudí sa pri voľbe výživy neriadi poznatkami o zdravej výžive, ale sa riadi rôznymi zvyklosťami, ponukou verejného stravovania a bufetov, obchodnými reklamami a pod. Názory na zdravú výživu sa často zjednodušujú. Mnohí ľudia sa domnievajú, že sa stačí držať určitej zásady, ktorá vyrieši všetky problémy výživy. Ukazuje sa, že výživa je oveľa zložitejšia, nemožno ju vtesnať do nejakej zásady, tak ako nemožno život regulovať žiadnou jednou zásadou, aj keby vystihovala seba významnejšiu hodnotu.

Porovnanie človeka s inými konzumentmi

Zažívací trakt počnúc ústami a končiac análnym otvorom je u vyšších konzumentov, akými sú cicavce, odlišný. Uvedieme niekoľko rozlišovacích znakov:

a) Človek a bylinožravce majú spodnú čeľusť pohyblivú vo vertikálnom a horizontálnom smere, čo im umožňuje potravu rozomieľať, žuť. Slúži na hryzenie a žuvanie potravy, odborne mastikáciu a mandukáciu (lat. mastigátio – žuvanie, hryzenie, lat. manducatio – žuvanie, hryzenie, lat. mandére, manducáre – žu(va)ť).
Naproti tomu mäsožravce pohybujú spodnou čeľusťou len v smere vertikálnom, potravu môžu len trhať. Každý z týchto skupín organizmov má pre odlišné spôsoby zmocnenia sa potravy a jej spracovanie v ústnej dutine odlišný zubný chrup. Pre dravcov sú charakteristické veľké očné zuby potrebné na drvenie, rozdrobovanie a žuvanie a stoličky, ktorými môžu aj rozlúskať orech a dôkladne prežuť potravu.

b) Človek má sliny (lat. saliva, sialon – slina) zásadité a obsahujú enzým ptyalín (gr. ptyalon – slina), ktorým sa štiepi škrob na sladový cukor – maltózu (lat. maltosum – sladový cukor). Na vytváranie slín sú u človeka vytvorené slinné žľazy, ktoré pri žuvaní potravy bohatej na škrob – amylum (akými sú zemiaky a obilniny), tento enzymaticky menia (amyláza slín). Naproti tomu sliny mäsožravcov sú kyslé, schopné rozkladať živočíšne bielkoviny, proteíny (gr. protos – prvý).

c) Človek má zažívací, tráviaci systém asi 12-krát dlhší ako je dĺžka jeho trupu. Je to 9,14 m. Žirafa, ktorá konzumuje aj drevnú časť stromov (konáriky), má zažívací trakt dlhý 85,34 m.
Na strane druhej majú mäsožravce zažívací trakt len 3-krát dlhší ako je ich trup. Lev má zažívací trakt dlhý 3,66 m.

d) Žalúdok človeka má zložitú štruktúru, je podstatne členitejší ako u mäsožravcov. V žalúdku sa potrava mení na potravinovú kašu, tráveninu, chýmus (lat.), ktorá opúšťa žalúdok za 2-4 hodiny. V prípade mäsitej potravy sa táto doba predlžuje, čo spôsobuje zažívacie ťažkosti. Žalúdok mäsožravcov je jednoduchý vak, v ktorom sa vylučuje 20-krát viac kyseliny soľnej ako v žalúdku bylinožravcov. Vysoká kyslosť umožňuje mäsožravcom tráviť nielen mäso, chrupavky, kosti, ale aj kožu, srsť, prípadne aj perie.

e) Pečeň človeka je schopná neutralizovať minimálne množstvo kyseliny močovej, ktorá sa tvorí pri trávení živočíšnych bielkovín. Pečeň mäsožravcov je schopná neutralizovať 10-15-krát viac kyseliny močovej ako pečeň človeka. U mäsožravcov a väčšiny všežravcov je enzým urikáza (gr. uricos – močový), ktorý rozkladá kyselinu močovú, človek tento enzým nemá.

f) Moč človek ja zásaditý. Moč mäsožravcov je kyslý.

g) Koža človeka má póry, potí sa a s potom sa dostávajú na povrch tela toxické látky. Koža mäsožravcov nemá póry a mäsožravce sa nepotia.

h) Jazyk človek je hladký. Jazyk mäsožravcov je drsný.

ch) Človek má ruky prispôsobené na zbieranie rastlinnej potravy, ovocia. Dravci majú pazúry, ktorými uchytávajú korisť a vytrhávajú vnútornosti zvierat.

i) Mäsožravé zvieratá vo väčšine prípadov sa neživia mäsožravcami a pri koristi – bylinožravca sa mäsožravce zameriavajú najprv na vnútornosti, kde je bylinná natrávenina a na krv. Až nakoniec skonzumujú mäsožravce svalovinu.

Mäsožravce po nasýtení oddychujú 20-24 hodín, bylinožravce oddychujú len asi 6 hodín, človek 6-8 hodín. Mäsožravce majú väčšiu rýchlosť na krátke vzdialenosti, bylinožravce na dlhé. Mäsitá a rastlinná potrava má vplyv aj na odlišné správanie sa človeka, blízke jednej alebo druhej skupine živočíchov.

Z porovnania údajov o niektorých orgánoch človeka vidieť, že sa od živočíchov živiacich sa mäsitou potravou veľmi líši a jeho zažívací trakt a iné orgány sa podobajú rastlinnoživným, fytotrofným organizmom.

Potravu si upravuje tepelne a živí sa tiež mliečnymi produktmi aj potom, čo prestal konzumovať matkino mlieko. Všetky zmeny vo výžive majú kladný i záporný vplyv na vývoj človeka i jeho zdravie. Všeobecne možno ľudí podľa prevažne konzumovanej potravy, výživy rozčleniť do viacero skupín.

V ostatnom čase sa výskumom antioxidantov prišlo k záveru, že kyselina močová má zo všetkých metabolitov najväčší vplyv na predĺženie života. Zásluhou straty enzýmu urikáza došlo k jej uchovaniu v organizme vo väčšom množstve ako u predchodcu človeka, čo sa podľa viacerých hypotéz uskutočnilo v čase zvýšeného objemu rastlinnej potravy. Preto pri absencii urikázy dochádza u ľudí s vysokou konzumáciou mäsitej potravy k nežiadúcemu zvýšeniu kyseliny močovej a chorobám, akou je dna.

K postaveniu človeka v potravinových reťazcoch treba dodať, že sa jeho vzťah vo výživovej základni menil, tak ako sa menil jeho vývoj a ten sa menil so zmenou prostredia, ktoré človek postupne ako sa rozširoval do rôznych prírodných podmienok, menili sa aj jeho vlastnosti, vzhľad a najmä potrava. Do jeho genómu sa postupne dostávali nové a nové vlastnosti, ktoré boli podmienkou jeho prirodzeného vývoja, evolúcie. Hnacou silou evolúcie je pritom prirodzený výber. Jeho princípy objavil Charles Darwin (1801-1882). Tieto princípy platia dodnes.

Prirodzený výber znamená, že sa pri zakladaní novej genetickej generácie uplatňujú jedinci, ktorí si v stále sa meniacich vonkajších podmienkach, z ktorými sa každý druh musí vyrovnávať a jeho jedinci si musia zachovať integritu. Sú to jedinci, ktorí sú schopní túto integritu si zachovať. K tomu slúži každému druhu imunitný systém. Tým, že človek prešiel od tropických podmienok až po arktické, vytvoril si imunitný systém, vynikajúco prispôsobený na udržanie integrity jedincov a na príjem potravy s veľmi odlišnou skladbou.

Napriek tejto veľmi širokej, ekologickej amplitúde človeka, ktorá sa vytvorila najmä v ostatných 400 000 rokoch, je človek citlivý na potraviny, ktoré jeho direfencovaný a odlišnými podmienkami modifikovaný imunitný systém hodnotí ako cudzie. Ak príjem takýchto potravín trvá dlho, dochádza k degeneratívnym zmenám a vyradením jedinca z prirodzeného výberu. Dôležité je pochopiť, že proti týmto zmenám sa nedá bojovať liekmi, teda umelo vytvorenými látkami, ale len a jedine prírodnou potravou, potravou odpovedajúcou jeho genómu. Ten, kto túto základnú myšlienku nepochopí, nemôže pochopiť ekologicko-genetické princípy zdravej a liečivej výživy človeka, nemôže rozumieť, o čo vlastne vo výžive človeka a nielen človeka ide, čo človek musí jesť, aby sa mohol ďalej vyvíjať, reprodukovať zdravé potomstvo.