Vegánska strava je zdravšia ako mäsitá - pre ľudí i pre planétu

Z hľadiska emisií skleníkových plynov je strava, ktorú ľudia konzumujú, rovnako tak dôležitá ako auto, ktorým jazdia. Vedci z univerzity v Chicagu skúmali, aký spôsob stravovania je pre planétu najšetrnejší. Výsledky podporili argumenty mnohých vegánov a vegetariánov, podľa ktorých je výroba potravín rastlinného pôvodu energeticky menej náročná a ekologicky oveľa prijateľnejšia než produkcia mäsa.

Štúdia bola v septembri 2006 publikovaná v časopise Earth Interactions vydávanom Americkou meteorologickou úniou (American Meteorological Society, AMS), Americkou geofyzikálnou úniou (American Geophysical Union, AGU) a Asociáciou amerických geografov (Association of American Geographers, AAG).

Autori štúdie - Gidon Eshel a Pamela Martinová - sú odborní asistenti pôsobiaci na katedre geofyzikálnych vied chicágskej univerzity. Energetickú bilanciu a zaťaženie životného prostredia skleníkovými plynmi posudzovali u štyroch druhoch potravín - červenom mäse, hydine, rybách a lakto-ovo vegetariánskych výrobkoch. Vypočítané údaje porovnali so stravou priemerného Američana.

Ako najefektívnejšie bola vyhodnotená strava vegetariánska. O niečo horšie výsledky mali potraviny z hydinového mäsa. Jedálniček priemerného obyvateľa USA skončil na treťom mieste. Za ekologicky najmenej prijateľnou bola označená konzumácia rýb a červeného mäsa. Prekvapivo zlé umiestnenie rybích produktov bolo ovplyvnené energeticky vysoko náročným lovom dravých morských rýb (mečúň, tuniak).

V dokumente je uvedené, že na výživu priemerného Američana je ročne potrebné o 1,485 ton oxidu uhličitého viac ako na zabezpečení potravy pre rýdzeho vegetariána. Táto ekvivalentná hodnota vychádza z množstva oxidu uhličitého, metánu a ďalších skleníkových plynov emitovaných počas celého výrobného procesu. Sú do nej zahrnuté i emisie metánu a oxidu dusného, ktoré vznikajú pri chove hospodárskych zvierat a pri spracovaní živočíšneho odpadu. "Príkladom možu byť jazerá kejdy, ktoré sú spojené s veľkovýrobou ošípaného mäsa," vysvetlil Dr. Eshel. "Z týchto sa do atmosféry uvoľňuje veľa oxidu dusného." Metán a oxid dusný sú oproti oxidu uhličitému plyny relatívne vzácnejšie ale s mnohonásobne silnejším skleníkovým účinkom.

Priemerný Američan prejazdí ročne 8 322 míľ (13 390 km), čím ku globálnemu otepľovaniu prispieva 1,19 až 4,76 tonami oxidu uhličitého v závislosti na modele vozidla. Američania súčasne skonzumujú v priemere 3 774 kalórií každý deň, z toho je asi 1 047 kalórií živočíšneho pôvodu (mäso 54%, vajcia 5%, mliečne výrobky 41%). Energia vynaložená na výrobu potravín odpovedala v roku 2002 17-tim percentám všetkých fosílnych palív použitých v USA. Pri spaľovaní tejto pomernej časti pohonných hmôt bolo emitované 0,75 ton CO2 na osobu, zatiaľ čo osobná doprava zaťažila životné prostredie celkovo zhruba 2,25 tonami CO2 na osobu.

"Negatívne vplyvy živočíšnej stravy s vysokým obsahom tukov na kardiovaskulárne ochorenia sú dnes už dobre doložené," konštatuje štúdia. "Rovnaké účinky sú pozorované, i keď je konzumované skôr mäso ako tuky. Pokiaľ je nám známe, neexistuje žiadny vierohodný dôkaz, že by strava založená na rastlinách skutočne podkopávala zdravie; bilancia dostupných dôkazov naznačuje, že strava založená na rastlinách je rovnako bezpečná ako strava zmiešaná a s najväčšou pravdepodobnosťou ešte bezpečnejšia." Okrem toho existuje i dosť indícií poukazujúcich na spojitosť medzi konzumáciou živočíšnych bielkovín a výskytom rakoviny.

"My nevynášame žiadny hodnotový alebo kategorický súd," zdôraznil Eshel. "Hovoríme však, že čím budete mať bližšie k vegánskej strave a čím ďalej sa dostanete od priemernej americkej stravy, tým lepšie urobíte pre túto planétu. Nemusí to byť príklon až k úplnému vegánstvu. Pokiaľ jednoducho zredukujete počet sendvičov z dvoch na jeden týždenne, už tým dosiahnete významného rozdielu." Podľa oboch vedcov je zmena jedálnička len o niekoľko vajec alebo hamburgerov týždenne tým najľahším spôsobom, ako sa podieľať na znižovaní emisií.

V ďalšej fáze výskumu sa bádatelia zamerajú na energetické výdaje pri prevádzkovaní malých ekologických fariem, aby zistili, či ponúkajú plnohodnotnú alternatívu k veľkým poľnohospodárskym spoločnostiam. Typická ekologická farma je schopná zásobovať rastlinnými plodinami 200 až 300 rodín pri využití plochy poľnohospodárskej pôdy s rozmerom 5 až 10 árov. "Začíname zisťovať, či môžete zmenšiť produkciu potravín a byť týmto spôsobom efektívnejší," poznamenala Martinová.