Najprirodzenejší prečisťovací prostriedok - pitná voda - 1.časť

Telo dospelého človeka je tvorené približne z dvoch tretín z vody - malé deti majú vyšší, starí ľudia nižší podiel. Pretože človek vydáva potením, močom a stolicou denne veľké množstvo vody, musí ju neustále opäť doplňovať pitím. Táto pitná voda v ľudskom organizme slúži k rozmanitým účelom. Je dopravným prostriedkom, zásobným médiom, prostriedkom k riedeniu a chladeniu a v neposlednej rade prečisťovacím prostriedkom. Voda, a to pokiaľ možno čistá voda, je najlepším čistiacim prostriedkom, ktorý si môžete predstaviť.

V tejto funkcii je pitná voda nenahraditeľná - a už vôbec nie kávou, čajom, mliekom alebo inými tekutinami. Pokiaľ Vám bude lekár pri chrípke radiť, že by ste mali pri horúčke veľa piť, potom je to nesprávne formulované. Musel by povedať: "Teraz musíte piť veľa čistej vody!" Len čistá voda má totiž úplný čistiaci efekt. Už ste si niekedy všimli škvrny, ktoré zanechá na vašej kúpeľni bežná voda z vodovodu?

Pitná voda slúži nielen k zásobovaniu organizmu minerálmi, ktoré sú v nej rozpustené. Len to raz prepočítajte: podiel minerálov, ktoré vaše telo z pitnej vody prevezme, je taký malý, že v pomere k minerálom z potravy je úplne nepodstatný. Preto je reklama s týmito, údajne, tak dobrými a posilňujúcimi minerálmi, ktoré sú obsiahnuté v minerálnej vode, úplne absolútnym nezmyslom. Len vyslovene liečivé vody so zvláštnym zložením minerálov môžu mať zmysel, pokiaľ ich samozrejme človek pije len krátkodobo, k terapeutickým účelom. Všetky látky, ktoré sú v pitnej vode obsiahnuté, samozrejme vyvolávajú v tele nejaké procesy. Jedinou otázkou je, ako ďaleko sú tieto procesy skutočne žiadúce.

Mnohé vyšetrenia jednoznačne preukázali, že tvrdá pitná voda je pre organizmus natrvalo vyslovene škodlivá. Pritom by sme si mohli pomyslieť: "Výborne, tvrdá pitná voda mi dodá veľa vápnika, a ten potom môže moje telo použiť proti vlastnému prekysleniu." To je však bohužiaľ veľký omyl. Vápnik sa z pitnej vody v organizme usadzuje na rôznych nežiadúcich miestach. V oblastiach so zvlášť tvrdou vodou, napr. vo Francúzsku, neexistuje menej prekyslenia v organizme. Tvrdá voda vedie paradoxne k stavu kedy ste skutočne zavápnení a prekyslení súčasne.

Pitná voda by mala byť pokiaľ možno čistá, bez anorganických nečistôt - nielen bez minerálov, ktoré si voda prináša z hlbín studní. Nesmie samozrejme obsahovať ani dusičnany, pesticídy či iné organické zlúčeniny, ktoré sa do vody dostávajú vďaka našej modernej civilizácii. Medzné hodnoty sú tu v podstate zavádzajúce, pretože i malé množstvá škodlivín sú nezdravé. Hromadia sa a vo svojom spoločnom pôsobení môžu byť dokonca i ešte horšie, ako by človek mohol podľa "nevinných" medzných hodnôt poznať. Viete sami, ako je príjemná mäkká voda na mytie rúk a rovnako príjemná je i pre náš organizmus. Ľudstvo v priebehu svojich dlhých dejín vývoja tiež pilo hlavne mäkkú vodu. Prax, kedy vodu čerpáme z veľkých hlbín - vodu - ktorá po celé roky presakovala kamennými vrstvami a mohla z nich uvoľniť väčšie množstvo minerálov - táto prax je ešte relatívne nová. Doposiaľ žil človek hlavne z povrchovej a dažďovej vody. Táto povrchová voda, ktorá napr. v hornej časti stráne presakuje do lúky alebo lesa a na jej konci opäť vychádza v podobe prameňa, je spravidla veľmi mäkká, zvlášť vo vápenatých oblastiach. Tvrdosť vody vzniká až dlhodobým presakovaním mnohými vrstvami kameňov. Pri tom rozpustené minerály sú pre náš organizmus nežiadúce, neprispievajú k budovaniu našich buniek. Tiež nie sú do buniek zabudované, pretože nemajú správne vibrácie, to znamená že neprichádzajú so správnymi informáciami. Pokiaľ si chcete doplniť minerály, potom ste odkázaní na ovocie a zeleninu.

Anorganické minerály z pitnej vody pochádzajú z čisto anorganického prostredia, napr. z kamennej soli alebo vápencových skál. Sú to soli anorganických kyselín. Na rozdiel od nich sa tiež hovorí o tzv. "organických mineráloch". Tie sa dostávajú do organizmu v súvislosti s rastlinnými, organickými bunkami a tým i s početnými inými zlúčeninami a informáciami žijúcich buniek. To je vaše optimálne zásobovanie minerálmi. Tieto minerály majú takpovediac správny kľúč, ktorý im umožní vstup na potrebné miesta v organizme. Takéto organické minerály sú prirodzene v skutočnosti anorganické, ale obsahujú správne informácie, ktoré organizmus vie prijať. Môžu byť správne strávené a zabudované do buniek. Pritom dochádza k synergickému efektu, ktorý drasticky zvyšuje zhodnotenie dotyčných minerálov pre náš organizmus: z pohľadu energií leží blízko oblasti vibrácií, a môžu preto byť správne využité. Podobne dobre zhodnotiteľné sú minerály v chelátových zlúčeninách. To sú tiež organické kyseliny, ktoré sa tu môžu zlúčiť s anorganickými minerálmi. Z toho je možné usúdiť, že potravinové doplnky musia byť vždy rastlinného pôvodu, aby mohli byť organizmom optimálne využité: Telo ich musí byť schopné takpovediac cítiť ako potravinu.

Tiež vedci v odbore prírodných vied dôjdu - a dúfajme, že čoskoro - k poznaniu, že v tomto svete nie je možné všetko pozorovať len z materiálneho hľadiska. Existuje vyššia úroveň, existujú jemnohmotné roviny a vyššie vibrácie, existujú informácie, ktoré môžu lipnúť na látke, bez toho aby ich mohol človek dnešnými metódami merania fyzicky alebo chemicky zmerať. To však neznamená, že tieto roviny neexistujú. Vedecká elita to už dávno vie. Mnohí bádatelia sa však neodvažujú to tiež priznať, pretože sa obávajú, že by tým mohla utrpieť ich autorita.

Voda je pre toto tvrdenie zvlášť dobrým príkladom, a práve v oblasti vodnej chémie a vyšetrovania vody museli fyzici v posledných desaťročiach veľmi rozšíriť svoje hranice. Voda je totiž vynikajúci nosič informácií. V tejto súvislosti sa hovorí o štruktúrovanej vode. V štruktúre vody sú tieto informácie obsiahnuté. Voda vďačí za svoju štruktúru stavbe z dipolárnych molekúl, to znamená, že jeden atóm kyslíka je zlúčený s dvoma atómami vodíka, a oba prvky nie sú práve usporiadané v priamej línii, ale tvoria uhol 107º. Toto usporiadanie vedie k tomu, že molekula vody, H2O, je na kyslíkovej strane nabitá skôr záporne a na strane vodíka skôr kladne, takže dochádza k ukladaniu molekúl k sebe, a tým k vytváraniu vysoko komplexných koloidných štruktúr, ktoré sa nazývajú cluster. Spôsob, akým je tento cluster vybudovaný, obsahuje rozdielne informácie. Voda má teda pamäť. Preto sa môžu vo vode ukladať informácie. Zvlášť cenná je prirodzene štruktúrovaná voda v živých rastlinných bunkách. Preto by ste mali jesť pri vnútornom prečisťovaní a pre dostatočné zásobovanie informáciami čo najviac ovocia a zeleniny.

Veľmi zaujímavé je, ako dokázali vyšetrenia Boltzmannovho inštitútu vo Viedni, že informácie sú ešte prinajmenšom čiastočne obsiahnuté v pitnej vode, dokonca aj po destilácii. Predovšetkým však tieto informácie zostávajú i za najrôznejšími filtračnými systémami, ktoré sú v dnešnej dobe ponúkané na trhu k čisteniu vody.