Žiadny strach pred cholesterolom - 1. časť

Od osemdesiatych rokov 20. storočia sa šíri strach pred potravinami obsahujúcimi cholesterol. V tej dobe totiž vošlo do povedomia poznanie, že sa popri vysokom krvnom tlaku, diabetesu, alkoholu a fajčení, tiež počíta vysoká hladina cholesterolu medzi rizikové faktory pre ochorenia srdca a krvného obehu. Určitá frakcia cholesterolu, takzvaný LDL-cholesterol, sa usádza na poškodených cievnych stenách a prispieva k ich rýchlejšiemu upchaniu. Následkom môžu byť srdečný infarkt a mozgová mŕtvica.

V USA to viedlo ku skutočnej cholesterolovej hystérii. Takmer na všetkých obaloch potravín žiari - napísané veľkým písmom - "bez cholesterolu" a Američania si miešajú namiesto mlieka do kávy takzvaný "bielič kávy", čo je umelá zmes z rastlinného proteínu a tuku - zaručene bez mlieka a cholesterolu. Ani v Nemecku sa ešte nedá koniec tohoto cholesterolového šialenstva predpovedať. Chovateľom zvierat sa teraz podarilo sliepky tak manipulovať, že znášajú vajíčka chudobné na cholesterol. Tak teda dobrú chuť! Alebo celé vzrušenie okolo tejto látky, ktorá sa dostala do zlej povesti, je pravdepodobne celkom zbytočné.

Vedci prichádzajú stále častejšie k záveru, že obsah cholesterolu v potravinách nemá takmer žiadny vplyv na hladinu cholesterolu v krvi. Po prvé je množstvo cholesterolu, ktoré môže byť z potravy prijaté do krvi, obmedzené a za druhé telo si môže samo v pečeni cholesterol vyrábať, a tak regulovať jeho obsah v krvi. Ak prijímame veľa cholesterolu s potravou, pribrzdí vlastnú produkciu, a tak udržuje viacmenej konštantnú krvnú hladinu.

I keď nehrá obsah cholesterolu v jednotlivých potravinách veľkú rolu, napriek tomu môže zostavenie jedálnička koncentráciu cholesterolu v krvi ovplyvniť. Rôzne štúdie s vegetariánmi a ľuďmi stravujúcimi sa plnohodnotnými potravinami ukázali, že ľudia, ktorí sa vyživujú bez mäsa, salámy a vajec, majú podstatne priaznivejšie krvné hodnoty a onemocnia vzácnejšie srdečným infarktom ako priemerné obyvateľstvo. Popri všeobecne zdravého spôsobu života sa považuje bohatá konzumácia rastlinnej potravy, ako je zelenina, ovocie, obilie a strukoviny, za príčinu dobrého zdravia vegetariánov. Pretože tieto potraviny môžu regulovať krvné hodnoty prirodzenou cestou. Obsahujú málo tukov, mnoho balastných látok a nespočetné sekundárne rastlinné látky, ktoré pozitívne ovplyvňujú hladinu cholesterolu.

Lapači cholesterolu z obilia a strukovín

Napríklad saponíny, ktoré sa vyskytujú hlavne v strukovinách, sa viažu v čreve s cholesterolom z potravy a bránia tým jeho vstrebávaniu do krvi. Okrem toho vychytávajú primárne žlčové kyseliny a starajú sa o to, aby boli vylúčené. Žlčové kyseliny sa totiž tvoria v pečeni z cholesterolu. Normálne sa žlčové kyseliny, len čo splnili svoju úlohu pri trávení tukov, v čreve spätne vstrebávajú, transportujú do žlčníka a znova použijú. Keď sa však saponíny so žlčovými kyselinami spoja, vzniknuté molekuly sú tak veľké, že sa nevojdú do kanálikov črevných buniek a vylúčia sa stolicou. Pečeňové bunky musia teda produkovať nové žlčové kyseliny. Ako stavebný materiál si berú cholesterol z krvi. Následok: Hladina cholesterolu klesá.

S rovnakým efektom pracujú balastné látky, ktoré sa v čreve tiež spájajú so žlčovými kyselinami. Zvlášť rozpustné balastné látky, ako pektín, guar a beta-glucany z ovocia, strukovín a ovsa, môžu hladinu cholesterolu znížiť. To však ale nie je všetko, čo tieto látky, ktoré boli predtým nesprávne označované za nepotrebný balast, dokážu. Zasahujú do látkovej výmeny cholesterolu i na inom mieste. Balastné látky síce nemôžu byť ľudskými zažívacími enzýmami "rozlúsknuté", avšak rôzne mikroorganizmy sú po tejto vláknine divoké. Rozložia ju a vytvoria mastné kyseliny s krátkymi reťazmi, ako je kyselina maslová, mravčia a octová. Tieto prechádzajú do tela črevnými bunkami. Kyselina mravčia putuje cievami až do pečene, kde blokuje kľúčový enzým tvorby cholesterolu. Tým môže pečeň produkovať len menej cholesterolu a jeho hladina klesá.

Najdôležitejším efektom výživy bohatej na balastné látky na hladinu cholesterolu je s najväčšou pravdepodobnosťou skutočnosť, že sa takmer zákonite konzumuje menej tuku. Tučná strava môže, nezávisle na obsahu cholesterínu, jeho hladinu v krvi zdvíhať. Potraviny obsahujúce veľa balastných látok, ako je zelenina, ovocie, obilie a strukoviny, majú len málo tuku a dobre nasýtia. Spravidla zostáva v žalúdku málo miesta pre hranolky a torty so šľahačkou.