Rezistencia na inzulín


Inzulín je hormón, ktorý sa produkuje v pankrease a umožňuje chemickú komunikáciu medzi bunkami, a reguluje hladinu cukru v krvi. Každý človek sa počas normálneho životného procesu stane rezistentný na inzulín. Pre 90-ročného človeka je to teda absolútne normálne.

Vďaka zrýchlenému metabolickému starnutiu začínajú byť ľudia na inzulín rezistentní už v oveľa mladšom veku. Všetky hormóny závisia jeden od druhého pri vykonávaní svojich funkcií v organizme. Hladina a produkcia hormónov však musí byť vyrovnaná.

Hlavnou funkciou inzulínu je regulovať hladinu krvného (jednoduchého) cukru v krvi, ktorý je potrebný na výživu buniek v mozgu, lebo nervové bunky sú vyživované iba krvným cukrom, čím získavajú potrebnú energiu. Prílišný nával cukru do mozgu by nervové bunky priamo zničil. Ako to funguje? Najprv inzulín oznámi pečeni príval cukru do organizmu, ak nepremyslene konzumujeme tzv. rafinovaný cukor - čistý, jednoduchý cukor napr. sladenú kávu, pralinky, či biely chlieb alebo zákusok. Úlohou pečene je nedovoliť, aby sa toto nekontrolovateľné množstvo dostalo do mozgu. Inzulín sa naviaže na cukor a uskladní ho vo svalových bunkách, čím sa zníži hladina cukru v krvi. Každá bunka má zámok, zvaný receptor, nuž a inzulín má ten kľúč, ako otvoriť dvere bunky.

Zásoby cukru v bunkách svalov sú zásobárňou energie, niečo ako benzín pre autá. Tento systém funguje s rôznorodou biologickou stravou optimálne a ideálne. Strava, ktorá nie je biologická, obsahuje príliš veľa cukrov - uhľovodanov (karbohydrátov). V mladších rokoch to ešte ako tak funguje, ale postupom času pri menšom pohybe, pri zníženom odovzdávaní energie, pri takom istom konzume množstva (umelej) potravy ako v mladosti, sú naše bunky preplnené cukrom a bránia sa ďalšiemu príjmu cukru tým, že sa zníži počet receptorov, a tak inzulín nemá viac možnosť vstupu do buniek a nemá teda možnosť v nich cukor uskladniť - inzulínová rezistencia.

Pankreas preto produkuje horúčkovite ešte viacej inzulínu, aby prekonal rezistenciu buniek, lenže výsledkom je zvýšená hladina inzulínu v krvi a následne aj zvýšená rezistencia buniek, ktoré reagujú ešte väčším znížením receptorov, čím sa zamedzí vstup inzulínu do buniek úplne. V tomto bode ide všetok prebytočný cukor do tukových buniek. Keď sa naplnia a premenia na tuk, vzniká cukrovka (diabetes II). Zároveň zvýšením inzulínu vzniká nerovnováha hormónov, podmieňuje sa zvýšenie adrenalínu a kortizolu a tieto nerovné hladiny hormónov vedú vždy k degeneratívnym procesom či chorobám, ako sú artritídy, srdcové a cievne, či cholesterolové abnormity, a samozrejme diabetes II.

Predĺžená vysoká hladina inzulínu v krvi, ktorá je spôsobená nesprávnou stravou a životným štýlom, spôsobuje starnutie metabolizmu na bunkovej úrovni. Tento proces starnutia vedie aj k rôznym chorobám z metabolizmu - konkrétne zvýšenej produkcie inzulínu pankreasom ako sú akné, astma, rakovina, depresia, obezita, tráviace poruchy, vysoký cholesteron, triglyceridy, močová kyselina, nespavosť, migrény a ďalšie. Z toho vyplýva, že dobrý, vybalansovaný hormonálny pomer je základom silného imunitného systému.