Plnohodnotná strava ako terapia kožných ochorení, sennej nádchy a astmy - 1.časť


Podľa predstáv doterajšieho učenia o výžive je hodnota stravy označená obsahom kalórií. Nové výskumy však ukázali, že toto merítko nezodpovedá požiadavkám, na plnohodnotnú a liečivú stravu. Dostatočný počet účinných látok je zaistený až vtedy, keď strava obsahuje (okrem tuku, bielkovín a uhľohydrátov) dostatočný počet vitamínov, hlavných i stopových prvkov, rovnako tak ako jednotlivé stavebné kamene mnohostranného hormonálneho, enzymatického a genetického systému buniek. Enzýmy, ktoré sú citlivé na teplo, tu zohrávajú veľkú úlohu. Známy chemik zaoberajúci sa enzýmami povedal: "Život je riadené vzájomné pôsobenie enzymatických pochodov." Táto potrava je označená ako plnohodnotná strava bohatá na životne dôležité látky.

Charakterizovaná je tým, že obsahuje - na rozdiel od obvyklej potravy - v dostatočnom množstve prirodzené potraviny a čo možno najmenej tých, ktoré sú zmenené v dôsledku tepelného spracovania alebo konzervácie. V tejto definícii sa už poukazuje na to, že existujú rôzne stupne plnohodnotnej stravy. Čím je menší podiel potravín zmenených zahriatím a konzerváciou, tým je väčší podiel prírodných potravín a tým plnohodnotnejšia je strava.

» Ak vychádzame z pozitív, stojí v centre plnohodnotnej stravy pšenica, žito, vločky, jačmeň, proso, kukurica a ryža vo forme celozrnného chleba a celozrnných pokrmov.
» Negatívne vyjadrené vedie táto požiadavka k tomu, že čo možno najdôslednejšie budeme musieť odmietnuť výberové múky vyrážkové (pozn. biele), ktoré neobsahujú klíčky a vrchné vrstvy zrna.

Nízko mleté druhy múk, napr. typ 405, obsahuje len 405 mg minerálnych látok na 100g múky. Vysoko mleté druhy, napr. typ 1700, obsahuje 1700 mg minerálnych látok na 100 mg múky. Redukcii minerálnych látok zodpovedá tiež redukcia ďalších životne dôležitých zložiek (vitamíny, enzýmy, nenasýtené kyseliny, aromatické látky a vlákniny, tzv. balastné látky).

Ďalším rysom plnohodnotnej stravy je podiel zeleniny v surovom stave, pripravené ako šaláty. Podľa údajov Bircher-Bennera by táto čerstvá strava mala byť zložená z koreňov i listov, pretože uvedené časti majú iné zloženie. Oboje v spojení so surovým ovocím tvoria celok prírodnej rastlinnej stravy.

Tretím faktorom odpovedajúcim požiadavkám plnohodnotnej stravy sú v prírodnom stave ponechané tuky, tzv. za studena lisované oleje, maslo, smotana, orechy, mandle atď. Čo sa týka tukov, musí potrava ku krytiu potreby tých, ktoré rozpúšťajú vitamíny, obsahovať tuky v prírodnom stave. Tento fakt nebude nikdy dostatočne často opakovaný, pretože v rámci všeobecne vžitých stravovacích odporúčení sa propaguje redukcia tukov. Vitamíny A, D a E, ktoré sa rozpúšťajú v tuku, slúžia k ochrane pokožky. Preto sú pre pacientov s ochoreniami kože zvlášť dôležité. Teda i pre dieťa, ktoré ochorelo kožnou vyrážkou. Sú relatívne teplotne stále a vyskytujú sa napr. v masle, smotane a tzv. za studena lisovaných olejoch. Z tohoto dôvodu sú rafinované oleje a tuky nevhodné a je potrebné sa im vyvarovať. Pri ich výrobe sa strácajú nielen v tuku rozpustné vitamíny ale tiež nenasýtené kyseliny.

Pri dodržiavaní týchto zásad v praxi sa musíme snažiť, aby sme sa čo najviac priblížili ideálnemu stavu. To už nieje len otázka skúseností, ale tiež jav pevne a neodvratne spojený s podstatou nášho bytia. Samotná podstata plnohodnotnej stravy však dovoľuje kompromisy. V praxi snáď viac, než by bolo dobré.

Praktickej realizácii v ceste stoja ďalšie podstatné prekážky, ktorých znalosť je rovnako tak dôležitá ako samotné princípy výživy. Je potrebné vziať na vedomie, že už je tomu viac než 80 rokov, čo sa o plnohodnotnú stravu zasadzoval Bircher-Benner. Od tej doby sa v tomto smere vo výžive ľudí nič podstatné nezmenilo. Medzitým výskumy Bircher-Bennera a Kollatha jednoznačne potvrdili oprávnenosť ich tvrdení, bez toho aby došlo k príslušným zmenám. Naopak nastal rapídny nárast civilizačných ochorení.

Premena teoretických vedomostí do praxe stroskotáva prevažne na nasledujúcich faktoroch:

1. Poznatky z vedeckých výskumov má len malý okruh ľudí. Nestali sa všeobecným majetkom.
2. Informačný trh v oblasti výživy ovládol potravinársky priemysel. To znamená, že sa výživa neriadila z hľadiska zdravotného, ale ekonomického. Tieto informácie nepredstavujú nič iné, ako hlas pre potraviny pochádzajúce z potravinárskeho priemyslu. Boli zahalené závojom zdravotných rád a preto obyvateľstvo nepoznalo, že ide o skrytý nábor.
3. Nie je možné jednotlivé osoby alebo širší okruh ľudí primäť ku zmene stravovacích návykov, bez toho aby sme im intenzívne a neúnavne vysvetľovali, prečo je táto zmena nutná a aké má výhody. Túto skúsenosť som získal počas svojej takmer šesťdesiatročnej praxi rozsiahlych konzultácií o výžive v ordinácii i v nemocnici, ale tiež v spoločnom stravovaní v nemocničnom zariadení asi pre 1500 osôb. Ak ľuďom predložíte tu najlepšiu plnohodnotnú stravu, ktorá sa odlišuje od ich zvykov a obvyklých predstáv, narazíte na prekážky, ktoré váš úmysel znemožnia. Súčasne je totiž potrebná zodpovedajúca osveta, realizovaná skúsenými ľuďmi.
4. Problémy by mohli nastať s obstarávaním plnohodnotných potravín, pokiaľ je ten, ktorý je zodpovedný za zloženie stravy, presvedčený o správnosti a nutnosti svojich zásad.
5. Veľmi podstatnou prekážkou predstavuje problém znášanlivosti. Prechod od produktov z najlepšej múky k celozrnným naráža na odpor nielen u chorých, ale z veľkej časti u takzvaných zdravých. Odmietajú ich nielen z dôvodov nezvyklej chuti, ale predovšetkým z obavy, že ich nebudú znášať.
To isté platí pre čerstvú zeleninu a u ľudí s citlivou slinivkou brušnou, pečeňou, žlčníkom, žalúdkom a črevami na čerstvé ovocie.
V skutočnosti je dnes počet ľudí, ktorí prechod na celozrnný chlieb a na prílohy z čerstvých produktov neznášajú tak veľký, že by na zmienené skutočnosti mohlo stroskotať zavedenie plnohodnotnej stravy vo väčšom merítku (predovšetkým v spoločnom stravovaní).

Avšak pokiaľ sa ukáže, že neznášanlivosť je zároveň známkou faktu, že ľudia sú civilizačne postihnutí - pretože skutočne zdravý človek prírodné potraviny znáša - stačí uvedená skutková podstata k pretrhnutiu reťazca: Nakoľko človek už neznáša plnohodnotné potraviny, je poškodený, neznáša tie potraviny, ktoré by mal jesť k odstráneniu poškodenia. Pretože ich z uvedeného dôvodu neje, škoda sa prehlbuje. Nakoľko sa prehlbuje, odmieta tieto potraviny ešte urputnejšie atď. Počet ľudí, ktorí sú týmto zdanlivo nekonečným reťazcom spútaní, je neprehľadný.

Desaťročia získavané skúsenosti na klinike i v praxi, na 30 tisícoch ľudí - takzvaných zdravých, ľahko i veľmi ťažko chorých - mi ukázali cestu, ktorá v praxi veľmi ľahko rieši problém znášanlivosti tejto potravy. V zásade ide o túto skutočnosť: znášanlivosť potraviny nezávisí ani tak od jej zloženia, ale od toho, či sa hodí v rámci ostatných potravín. K vysvetleniu by som chcel uviesť jednoduchý príklad: keď v orchestre z 20 hudobníkov hrá 19 dobre a jeden zle, je koncert zlý. Pokiaľ z 20 potravín jednu zvolíme nesprávne a tá s ostatnými neladí, je celá stravovacia forma nevhodná. Smutné na tom je, že chorý nemôže určiť, ktorá z tých dvadsiatich potravín potiaže vyvolala. Väčšinou obviní tú nesprávnu.