Konštitučné stravovanie - 1.časť
MUDr. Matejka
Terapeutická spoločnosť pre prírodné metódy liečenia

Kassel, Nemecko
K téme stravovanie nájdeme dnes v kníhkupectvách nespočetné množstvo literatúry, v ktorej sa nachádzajú najrôznejšie odporúčania. Mnohé z nich sa predstavujú ako jediná vhodná forma stravovania pre každého bez rozdielu. V skutočnosti už fakt, že existuje toľko rôznych obsiahlych a rozmanitých stravovacích odporúčaní dokazuje, že jedna ideálna forma stravovania vhodná pre všetkých neexistuje.

Medzi početnými možnosťami určenia najlepšieho individuálneho stravovania sa podľa mojich skúseností ukázal ako zvlášť nadčasový a trvalý princíp stravovania podľa jednotlivých konštitúcií (typov). Tento princíp zohrával celé štáročia dôležitú úlohu v západnej hippokratickej medicíne, v modifikovanej forme ho nájdeme aj v iných kultúrnych kruhoch, ako aj napríklad v ajurvédickej medicíne.

Spôsob stravovania podľa konštitučných daností nemôže samozrejme predstavovať úplne presné určenie, ale môže podať správnu hlavnú tendenciu „vhodného“ spôsobu stravovania. Vždy musia byť k dispozícii dodatočné individuálne modifikácie, ktoré zohľadňujú reálne skúsenosti toho ktorého pacienta.

Konštitúcia popisuje individuálne dispozície, telesnú stavbu, povahu, skrátka všetky dedičné vlohy.

V priebehu desaťročí boli vyvinuté rôzne smery konštitučnej medicíny. Tieto sa však prekrývajú v mnohých tvrdeniach. Nemecký lekár Manfred Curry rozdeľuje (vzhľadom na počasie) ľudí na typy citlivé na teplý front a citlivé na studený front, takzvané t-typy a s-typy (orig. v nem. jazyku W a K typy). Typy citlivé na teplý front potrebujú viac rastlinnú potravu, typy citlivé na studený front viac živočíšnu potravu.

Viedenský lekár Otto Hauswirth odporúča vo svojej geniálnej „vegetatívnej konštitučnej terapii“ sympatotonikom (cholerikom) upokojujúcu (vagotonickú) rastlinnú stravu, vagotonikom zase viac hustejšiu potravu – obsahujúcu aj živočíšne potraviny – „sympatiko-tonizujúcu potravu“. Takéto podobenstvá nájdeme aj u fyziológa Carla Hutera v jeho prírodnej náuke: Strava – pohyb - vnímanie

V praxi sa najviac používa konštitučná medicína nemeckého neurológa a psychiatra Ernsta Kretschmera. Rozlišuje tri základné typy konštitúcií: silnejší pyknik so sklonom k chorobám látkovej výmeny, chudý astenik so sklonom k vegetatívnej labilnosti a atletik s tendenciou k ochoreniam pohybového aparátu.

Na základe tohto môžeme o jednotlivých typoch napísať nasledovné:

Pyknik

Pyknický, príliš rozhorúčený človek, ktorý potrebuje ochladzujúcu stravu. O to viac, že tento typ zväčša trpí na „stenické“ choroby z preplnenia, predovšetkým poruchy látkovej výmeny ako napr. zvýšená hladina tuku v krvi a vysoká hladina kyseliny močovej (metabolický syndróm), diabetes, kardio-vaskulárne ochorenia.

Typické stenické ochorenia:

• srdcové ochorenia
• mozgová mŕtvica
• vysoký krvný tlak
• zvýšená hladina kysliny močovej v krvi
• zvýšená hladina tuku v krvi
• diabetes typu II
• artróza
• klimakterický syndróm
• zvýšené potenie
• abscesy, myómy, cysty
• akútne infekcie

Ako ochladzujúca strava sa všeobecne označuje vegetariánska strava, predovšetkým surová strava. Logika tohto spôsobu stravovania vychádza z tradičných jedálničkov, na základe ktorých sa v zime poriadne najeme, v lete počas veľkých horúčav zase uprednostňujeme studenú, tzv. „ľahkú“ stravu.
Južné ovocie má obzvlášť ochladzujúci vplyv, ku ktorému ho predurčuje jeho tropický domov.

Pyknik sa musí predovšetkým pridržiavať nasledovného: mal by uprednostňovať prevažne vegetariánsky pripravenú stravu, pričom by mal obmedziť živočíšne potraviny v akejkoľvek forme. Dôležité je nielen znižovanie množstva tuku, ale aj živočíšnych tukov, pretože je náchylný na záťaž látkovej výmeny spôsobenú obsahom živočíšnych bielkovín v strave.

Nanešťastie je však pyknik väčšinou veľký „jedák“ a pohybovo skôr lenivý človek. Preto pri svojich návštevách zväčša uprednostní vždy „ponuku dňa“ ako vegetariánsky zeleninový šalát.