Látky, z ktorých sa šije mladosť
Pavel Malovič

Bežné potraviny a nápoje nemusia vždy poskytovať dostatok látok ochraňujúcich mozog a iné dôležité orgány pred pôsobením škodlivín. A škodliviny číhajú všade. Nemusíme to mať ešte vyhrané, nech akokoľvek zdravo žijeme. Bez rozličných doplnkov a cielene volených produktov to dnes asi nepôjde. Zabudnutých aj novodobých...

Špeciality a klasika starých materí

Často zabúdame, že naši predkovia naozaj vedeli, čoho kedy koľko jesť. Hoci to bola niekedy iba z núdze cnosť, ich zdravie a sviežosť boli oveľa pevnejšie. Neprejedali sa, lebo vedeli, že s plným bruchom nedokážu pracovať, že sa im nič nebude chcieť, že budú leniví, ospalí a malátni a že kým budú mať žalúdok plný a zamestnaný spracovaním požitej potravy, nebude im to „páliť“. Jedávali do polosýta a taniere nemávali preplnené. My sa o to síce tiež snažíme, ale na staré a dobré zvyky si spomenieme len kedy-tedy, pričom bezhlavo upadáme do nových zvykov a osvojujeme si nové modely stravovania. Nie vždy je však všetko moderné a nové naozaj dobré...

Z tej potravinovej moderny, ktorá k nám prichádza, sú naozaj zaujímavé len niektoré zložky – sója, ovsené vločky, brokolica, špargľa. A ktoré sú to tie „staré a dobré“? No predsa cesnak, cibuľa, zemiaky, kyslá kapusta... A nie za každú cenu plné brucho.

Sviežosť v kyslej kapuste

Pri príchode jesene a zimy pociťuje ľudský organizmus zvýšenú potrebu vitamínov. Keďže existuje istý odpor k tabletkám, človek sa radšej upiera k prírodným zdrojom. Ponuka je bohatá, ale zvyčajne sa nakupujú vitamíny v podobe exotickejších produktov (kivi, banány, pomaranče). Zabúdame pritom na recepty starých materí a domáce produkty, ktoré majú tradíciu a veľký význam pre naše zdravie. Medzi najobľúbenejšiu zeleninu patrila vždy kapusta – čerstvá, nakladaná, sudová, kyslá. Kapusta má u nás bohatú históriu. Málokto vie, že je najstaršou kultivovanou zeleninou – pestuje sa už viac ako 4 tisíc rokov. Jej pravlasťou je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku.

Starí Egypťania pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre. Zmienky o nej nachádzame v gréckej mytológii a dosť sa o nej dozvedáme z antickej literatúry. V starovekom Grécku využívali kyslú kapustu len ako liečivú rastlinu, ktorá posilňovala telo a robila ho odolným proti rôznym ochoreniam, pomáhala v liečbe vredov, a dokonca vraj bola účinná aj proti morovej nákaze. Rímsky spisovateľ Plynius st. nás informuje o druhu kapusty, ktorá pre svoj vysoký obsah horčičného oleja chutila mimoriadne horkasto, a preto ju odporúčali pijanom vína – nielen na zmiernenie opitosti, ale aj v kritický nasledujúci deň.

Kapusta sa v rozličných formách úspešnej uplatňuje ako zdravá zelenina. Preto by sme na ňu nemali zabúdať. Má totiž vysoký obsah vitamínov C, B, U, pro-vitamínu A (karotén), aminokyselín obsahujúcich síru, ktoré pôsobia antibioticky, ďalej obsahuje spomínaný horčičný olej a minerálne látky, najmä draslík. Šťava z kyslej alebo surovej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru. Pre zdravie konzumenta kapusty je nezanedbateľný aj vysoký obsah vláknin – látky, ktorá zlepšuje vyprázdňovanie. Vidieť teda, že stojí na to navštíviť trh – a nielen kvôli atraktívnej zelenine.

Kultúra mladosti ukrytá v cesnaku

Cesnak je obľúbená zelenina, pridávaná do mnohých jedál pre svoju charakteristickú chuť. Patrí medzi staré kultúrne rastliny. Japonci a Číňania si cesnak veľmi cenili už v dávnej minulosti. Aj v starom Ríme sa tešil značnej obľube. Existuje asi 25 odrôd cesnaku, ktoré sa odlišujú tvarom a zložením. Cesnak má prenikavú vôňu a cítiť ho nielen v dychu, no aj v pote a moči. To však ľudí neodrádza od konzumácie cesnaku – víťazí jeho dráždivá chuť a znalosť jeho liečebných i omladzujúcich účinkov.
Cesnak obsahuje látky s podobným účinkom ako antibiotiká a na organizmus pôsobí blahodárne, najmä pri ochoreniach horných dýchacích ciest, chrípke a nádche. Účinkuje aj proti pôvodcom infekčných chorôb (záškrt, TBC), priaznivo ovplyvňuje zloženie mikrobionálnej flóry čriev. Obsahuje látky, ktoré podporujú rozširovanie ciev a pôsobia proti vzniku aterosklerózy. Znižuje hladinu krvných tukov a krvný tlak. Upravuje žalúdočné pochody (neprospieva však ľuďom s poruchami žlčníka), zlepšuje priebeh cukrovky a svoje miesto má aj v protinikotínovej kúre silných fajčiarov. Najvýraznejšie účinky sa dajú dosiahnuť požívaním surového cesnaku. Jeho výživová hodnota spočíva v obsahu minerálnych látok (jód, síra, kremičité zlúčeniny, éterické oleje), vitamínov (A, B1, B2, C, PP, biotín), bielkovín a cukrov.

Slávny lekár prvého storočia nášho letopočtu Dioskorides napísal, že cesnak „čistí tepny a otvára ústa žilám“. Vedci neskôr naozaj zistili jeho pozitívny vplyv pri prevencii ochorenia srdca a ciev. Existujú aj štúdie, ktoré potvrdzujú pôsobenie cesnaku ako ochrany pred rakovinovým bujnením. Má vlastnosti, ktoré ho predurčujú na spolupôsobenie proti hubovým ochoreniam (mykózam). Odporúčaná denná dávka čerstvého cesnaku je asi 4 g, čo zodpovedá dvom malým strúčikom. Istým negatívom cesnaku je už spomínaný následný nepríjemný zápach z úst. To sa už do istej miery rieši výrobou tabliet s obsahom cesnakových látok, ktorých obal sa rozpúšťa až v žalúdku, takže zápach nenastáva. U niektorých ľudí môže cesnak vyvolávať alergiu a migrenózne bolesti hlavy, ale to sú skôr výnimky. Cesnak je v súčasnosti v móde v Hollywoode a existujú špeciálne kliniky ponúkajúce cesnakové ozdravovacie kúry, zamerané na omladnutie, no i na úpravu hmotnosti.