Nebezpečenstvá civilizačnej stravy – výhody biostravy 3.časť
MUDr. Rainer Matejka
Terapeutická spoločnosť pre prírodné metódy liečenia
Kassel, Nemecko

Neandertálci žili zdravšie. Naša moderná strava je ochudobnená o vitamíny a minerály a predovšetkým o vlákniny a takzvané sekundárne rastlinné látky. Ako neskôr uvidíte, posledné dve vymenované látky sú obsiahnuté predovšetkým v ekologicky pestovaných potravinách.

Potravina

neandertálec
podiel v %
moderný človek
podiel v %
Sacharidy 
50 – 70 

25 – 30
Bielkoviny  15 – 20  12
Tuky  15 – 20 >40
Cukor  0 20
Kuchynská soľ (g/deň)  1 12

Vláknina (g/deň)

40 20

(podľa výskumov S. Boydena z Oxfordskej univerzity)

Výhody ekologického poľnohospodárstva

- Nižší obsah škodlivých látok, pretože sa nepoužívajú umelé ochranné látky.
- Nižší obsah vody – toto vedie k lepším uskladňovacím možnostiam a tým k lepšej chuti.
- Priaznivejšia energetická bilancia: na získanie jednej kalórie z ekologickej potraviny je potrebné omnoho menej energie ako na získanie z bežne pestovanej potraviny.

Napríklad na získanie 6 kcal biologicky pestovaných zemiakov potrebujeme iba jednu kalóriu. Pri bežnom poľnohospodárstve je tento pomer namiesto 1 : 6 iba 1 : 2.
Podstatne nepriaznivejšia je situácia u kŕmneho dobytka, kde je pomer 10 : 1 až 40 : 1. Pri rybárskom priemysle to môže dokonca dosiahnuť pomer 250 : 1.

Ekologicky pestované potraviny nevykazujú, čo sa týka vitamínov a minerálov, výhody oproti bežne pestovaným potravinám. Tieto faktory sú totiž podmienené predovšetkým kvalitou zeme, polohou a klimatickými podmienkami. Podstatne vyššie množstvo účinných látok vykazujú ekologické potraviny v oblasti vláknin a sekundárnych rastlinných látok. Pokračujeme bližším popisom týchto dvoch dôležitých skupín látok a ich významom:

1. Vlákniny

Podľa Nemeckej spoločnosti pre výživu (DGE) by mal človek prijať do organizmu denne okolo 30 g vlákniny. Zvyčajne však toto číslo klesne na nižšiu hodnotu, v normálnych prípadoch najviac na 20 g denne.

Pod vlákninami rozmieme:

- buničinu
- hemicelulózu
- pektíny
- lignín
- kaučuk
- guar
- agar

Vlákniny sú obsiahnuté takisto v bunkových stenách rastlín, ako aj v ich tkanive a v okrajových vrstvách. Obsah vláknin závisí od druhu, veku a podmienok rastu rastliny.

Vlákniny majú nasledujúci účinok: vzhľadom k vyššiemu obsahu vlákna je potrebné dlhšie prežúvanie. Tým sa potrava lepšie premelie so slinami, čo vedie k lepšiemu predžúvaniu v ústach – podľa motta „dobre prežuté je spolovice strávené“. Dlhšie prežúvanie vedie ku skorému pocitu sýtosti. Tým sa celkom automaticky znižuje prívod kalórií.

Napučaním vláknin dochádza k pomalšiemu prechodu cez tenké črevo ako pri bežných potravinách. Prijímanie potravín tým pokračuje pomalšie, čim sa okrem iného spomaľuje nárast cukru v krvi. Zároveň sa však vlákninou zvýši hmotnosť stolice. Kým pri uvedenom prichádza v tenkom čreve k spomaleniu, nastupuje u hrubého čreva zrýchlenie. Tento fakt je citeľný hlavne pri použití obilninových vláknin.

Vlákniny navyše absorbujú toxíny. Okrem rôznych iných škodlivých látok sa v tele viažu aj žlčové kyseliny. Viazanie žlčových kyselín vedie k tomu, že organizmus musí vytvárať pre trávenie nové žlčové kyseliny. Tieto berie z LDL cholesterolu (zlý cholesterol) a znižuje tým hladinu LDL cholesterolu v krvi. Zvýšený príjem vláknin preto môže prispieť k zlepšeniu hladiny cholesterolu v krvi a zníženiu rizikových faktorov krvného obehu.

A nakoniec – vlákniny vedú k výmene iónov. Týka sa to nežiadúcich ťažkých kovov ako je napr. olovo a kadmium, sčasti sú to ale aj žiadúce minerálne látky ako kalcium, železo a zinok. Dôležité upozornenie: potrebný prívod vitamínov a minerálnych látok sa riadi vždy kvalitou celkovej stravy a nie hmotnosťou tela. Ak prijímame vysokohodnotnú potravu, je vždy dostačujúce menšie množstvo ako pri zvyčajnej domácej príp. civilizačnej strave.