Nebezpečenstvá civilizačnej stravy – výhody biostravy 2.časť
MUDr. Rainer Matejka
Terapeutická spoločnosť pre prírodné metódy liečenia
Kassel, Nemecko

Moderná civilizačná strava obsahuje tak prebytok, ako aj nedostatok mnohých dôležitých látok. Pozrime sa na niektoré z nich bližšie:

1. Tuky

Najmenej polovica tukov, ktoré sú obsiahnuté v obvyklej strave sa skladá z nasýtených mastných kyselín. Väčšinou pozostávajú zo živočíšnych tukov, sčasti ale aj z rastlinných tukov vo forme palmového oleja alebo kokosového oleja, ako i z nasýtených tukov, slúžiacich na stvrdnutie margarínov. Často sa tieto tuky nachádzajú v skrytej forme v hotových potravinách.

Nasýtené tuky vedú k zdvihnutiu hladiny cholesterolu v krvi a – ako je už vyššie poznamenané – môžu byť spolutvorcami rôznych druhov rakoviny.

Uprednostňovať by sa mali – a práve preto to v modernej strave hapruje – jednoduché nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú bohato obsiahnuté napr. v repkovom a olivovom oleji. Tieto tuky dokážu “zlý” cholesterol (LDL) znížiť a “dobrý” cholesterol (HDL) zvýšiť.

Je všeobecne známe, že vysoká hladina HDL cholesterolu ovplyvňuje srdcové infarkty a mozgové príhody.

Pri viacnásobne nenasýtených mastných kyselinách treba rozlišovať medzi mastnými kyslinami druhu Omega-3 a menej vhodnými mastnými kyselinami druhu Omega-6. Mastné kyseliny druhu Omega-6 totiž môžu samostatne vyvolať nežiadúce účinky, predovšetkým vo forme kyseliny arachidónovej. Nachádzajú sa predovšetkým v živočíšnych tukoch. Kyselina arachidónová spúšťa totiž v organizme mnohé reakcie, predovšetkým zápalové procesy. Takto môže potom táto mastná kyselina, ktorú obsahuje telo normálneho človeka štyri až šesť-násobne viac ako je odporúčané množstvo, zhoršiť reumatické ochorenia a kožné ochorenia ako je psoriáza a neurodermitída. Podľa najnovších výskumov môžu byť vyvolané kyselinou arachidónovou dokonca i neurologické ochorenia ako napr. skleróza multiplex.

Preto by mal prísun viacnásobne nenasýtených mastných kyselín vždy obsahovať dostatočný podiel mastných kyselín Omega-3. Blokujú nežiadúce účinky mastných kyselín Omega-6, pôsobia sami o sebe znižujúco na hladinu cholesterolu a silne znižujúco na triglyceridy (neutrálne tuky) v krvi. Mastné kyseliny Omega-3 nachádzame predovšetkým v ľanovom oleji alebo v rybacom oleji.

Tuky:

nasýtené (skôr nevhodné):

- bravčová masť / tuk
- klobásová masť
- palmový olej / kokosový olej

jednoduché nenasýtené (vhodné):

repkový olej
- olivový olej

viacnásobne nenasýtené (skôr vhodné):

- Omega 3 / Omega 6
- ľanový olej
- olej z kukuričných klíčkov
- sójový olej
- rybací olej

2. Izolované uhľohydráty

Naša moderná civilizačná strava je bohatá na izolované uhľohydráty ako napr. hroznový cukor alebo domáci cukor (sacharóza). Kde je problém? Tieto cukry organizmus rýchlo prijme a vedú k okamžitému nárastu cukru v krvi. Telo musí rýchlo uvoľniť zo slinivky brušnejhormón inzulín, aby zastavil nárast cukru v krvi.
Následok: Po príliš rýchlom uvoľnení inzulín po počiatočnom náraste cukru v krvi prichádza relatívne skoro k poklesu cukru v krvi, niekedy dokonca k “podsladeniu”. Toto vyvoláva zase záchvaty – chuť na sladké príp. chuť na jedlo. Týmto sa nežiadúco zvýši prívod kalórií a telesná hmotnosť sa zvyšuje. Premýšľajme: inzulín nie je len hormón, ktorý reguluje cukor, ale podporuje aj odbúravanie tukov. Veľa inzulínu = veľa odbúravania tukov.

A navyše: kolísavé hodnoty cukru v krvi a podsladenie idú často ruka v ruke s nepokojom a nervovou labilitou. Preto by mali ľudia, ktorý trpia sladkými záchvatmi pravidelne jesť stravu s dostatkom uhľohydrátov (napr. celozrnné sucháre, banány, knäckebroty s troškou masla atď.), aby docielili ustálenú hladinu cukru.

Komplexné uhľohydráty obsiahnuté napr. v obilí, ovocí alebo zelenine majú naproti tomu vplyv skôr na pomalý nárast hladiny cukru, pretože komplexné uhľohydráty môžu byť pridávané k základu hroznového cukru len postupne.

3. Živočíšne bielkoviny

Moderná strava je bohatá na živočíšne bielkoviny. Pre telesne ťažko pracujúcich ľudí, ako boli predchádzajúce generácie, to nebol vôbec problém. V podstate si živočíšne bielkoviny “odbúrali prácou”. Dnešný človek, ktorý sa väčšinou venuje sedavým činnostiam nemôže plnohodnotne spracovať živočíšne bielkoviny (podľa výskumov prof. Lothara Wendta z Frankfurtu nad Mohanom). Uskladňujú sa napr. v tepnách a tým môžu prispieť k vzniku arteriosklerózy. Takisto vzhľadom k tomu, že zvyšujú hodnoty hematokritu, pôsobia na zvýšenie hustoty krvi. V oblasti väziva sa množia kolagénové vlákna. Tým ľudia nielen priberajú, ale aj vylučujú lymfatické tekutiny. (požitá literatúra: Lothar Wendt, Choroby súvisiace s bielkovinami, Haug-Verlag, Heidelberg, 1993)

Vysokohodnotné bielkoviny sa získavajú z rastlinných potravín. Keby sme napr. na prvé miesto v bielkovinových hodnotách dali vajíčko so 100%-nou hodnotou, druhou “najlepšou” potravinou by boli zemiaky s 86%. Nasledujú niektoré druhy syrov, mlieko, potom sója, tuniak, hovädzie mäso a raž. Posledné menované obsahujú až 83% bielkovín. Ďalšími dobrými dodávatelia bielkovín sú ryža, zelené riasy, kukurica, fazuľa a pšenica.

Na optimálne množstvo bielkovín však nestačí iba jedna potravina. V kombinácii rastlinných potravín, predovšetkým zemiakov, príp. obilia s určitými druhmi zeleniny sa dá dosiahnuť plnohodnotné zásobovanie bielkovinami. Toto vysvetľuje, prečo pri dôkladnom prevedení vedie čisto vegánsky spôsob stravovania k dostatočnému pokrytiu potrieb organizmu.

Predovšetkým si treba uvedomiť: Nie pre každú telesnú konštitúciu je vhodný takýto vegánsky spôsob stravovania. Predovšetkým chudí ľudia zvyknú trpieť pri takejto strave nedostatkom energie. Platí železné pravidlo: Čím je človek viac atleticko-pyknický (typ postavy s okrúhlym zavalitým telom), tým viac sa hodí pre rastlinnú stavu.